Už ako malý chlapec som často unikal do fantázii. Dlhé hodiny som sa túlal sám po dedine a fantazíroval o veľkolepých dobrodružstvách, ktoré zažívam ako nejaká z nespočetných variant lepšej verzie seba samého. Zvyčajne mi trvalo dobrú hodinu, než som zjedol jedlo, ktoré som mal pred sebou na stole a nemej trvali moje posedenia na toalete. Celý čas som si totiž išiel v hlave svoje fantázie a zabúdal som na svet okolo seba. Z tohto dôvodu som sa taktiež nevedel začleniť do kolektívu. Stále som bol vo svojej hlave. Všetko som pozoroval akoby „zvnútra“ a predstavoval som si, ako by som urobil to, alebo tamto, ale nikdy som sa k tomu reálne neodhodlal. Bol som sám a izolovaný vo svojom „úžasnom“ vnútornom svete.
Pamätám si, že som mával erotické fantázie skôr, ako som zistil, čo je to sex alebo masturbácia.
Raz som si vo svojej hlave, izolácii a samote vymyslel plán, že kúpim v miestnej trafike erotický časopis za 20 korún a zahrám to tak, že ma poslal otec. Ešte som si aj napísal „objednávku“ na malý papierik (ako že od otca), aby to vyzeralo vierohodne. Časopis mi predali. Potom som ho skrýval v mojom kufríku na kód.
Neskôr som si u mamy v práci z internetu sťahoval na diskety „pohľadnice“ s nahými ženami, a tie som si potom doma tlačil na tlačiarni, vystrihoval a schovával po zošitoch.
Prvú masturbáciu som zažil niekedy medzi 9 – 12 rokom života, keď mi spolužiak doniesol na CD prvé porno videá v mojom živote.
Masturbácia a pornografia ma od vtedy sprevádzala životom aj počas vzťahov, ktoré som neskôr mal.
Na strednej škole som sa zoznámil s alkoholom a marihuanou. Chvíľu som mal všetko. Priateľku, partiu, šport, bol som obľúbený v škole aj v dedine, chodil som na párty a mal som veľa známych. Tento život ma na chvíľu vytiahol z mojej hlavy von. Zažil som prvý sex, mal som prvý vzťah a všetko bolo krásne.
Čoskoro prišli prvé hádky s priateľkou, problémy v škole, prehrané zápasy, nezhody v partii a ja som opäť hľadal únik vo svojich veľkolepých fantáziách o dobrodružstve a vzrušení. Teraz mi v tom už pomáhali moji noví kamaráti: alkohol a marihuana. Všetko čo som mal, som postupne opustil. Partiu aj priateľku som odohnal, aby som mohol žiť nespútaný život s inou partiou. S partiou chalanov ktorí chceli to isté čo ja: drogy, alkohol a neviazaný sex. Proste „baviť sa.“
Veľmi skoro som sa stal závislým na tvrdých drogách, pornografii a masturbácii. Po mnohých vzťahoch a úletoch som si po maturite našiel priateľku, s ktorou sme po krátkej známosti v opojení alkoholu splodili dieťa. Ona piť prestala, ja však nie. Po narodení dcéry sme skúsili bývať spolu u mojej mami. Už to ale nebola tá zábava po ktorej som vždy tak bažil. Prišla práca, povinnosti, hádky a nezhody. Tak ako prvýkrát, ani teraz som to nezvládol, a hľadal únik v alkohole a v pornografii.
Niekedy v tej dobe sa rozvinul môj prvý fetiš na aziatky a ženské chodidlá (foot fetish). Videl som asi každý možný druh pornografie a masturboval mnohokrát za deň. Vtedy už prišli aj prvé náznaky od priateľky typu: „Nemal by si pozerať toľko toho porna,“ alebo „Mal by si na chvíľu pustiť penis a zamestnať svoje ruky niečím iným.“
Časom som odohnal aj túto priateľku. Na dcéru som kašlal. Chcel som sa BAVIŤ! Nechcel som žiadnu kontrolu ani disciplínu. Chcel som sa oddávať každej zvrátenosti, ktorá mi prinášala tie pocity, po ktorých som tak bažil: vzrušenie, dobrodružstvo, napätie.
Alkohol ma dohnal až k pokusu o samovraždu. Skončil som v psychiatrickej nemocnici na liečení z alkoholovo/drogovej závislosti. Tam som spoznal môjho nového dealera pervitínu, a tak som sa vrátil k tvrdým drogám. Fetoval som už na liečení, a priniesol som si to aj domov. Bol som na štátnej podpore a tak som sa tri mesiace po liečení oddával nezriadenému fetovaniu a flákaniu osamote.
V tej dobe som objavil transgender pornografiu a ostal som z nej úplne uchvátený. Strávil som pri tých videách desiatky hodín. Nespočetnekrát som pri nich masturboval. Chcel som ich vidieť všetky. Presne toto som celý život hľadal! (myslel som si)
Celé dni venoval iba pornografii, masturbácii a fetovaniu. Každá dávka drogy, vždy väčšia ako tá predchádzajúca, mi vlievala do žíl enormné dávky vzrušenia a žiadostivosti… CHCEL SOM VIAC! Sledovať tých transexuálov vo všetkých možných variantoch mi už nestačilo. Chcel som to zažiť!
A tak som prekročil ďalšiu hranicu. Začal som sa prezliekať za ženu, pózovať, fotiť sa, masturbovať s predmetmi, zoznamovať sa s crossdressermi, transsexuálmi… Každú voľnú chvíľu, nespočetne hodín zaseknutý v neskutočnom. V žiadostivom sledovaní seba a iných na obrazovke monitora alebo telefónu. Stal som sa nad tým absolútne bezmocný. Vždy keď som začal, nedokázal som s tým sám od seba prestať – ani keď som veľmi chcel.
Keď už som bol úplne na dne z drog, alkoholu a sexuálnych acting – outov, často som pomýšľal na samovraždu a problémy so srdcom mi tiež neveštili dlhý život. V zúfalstve a porazený som sa prihlásil na krokový workshop Anonymných alkoholikov, ktorý zhodou náhod viedol člen Anonymných sexholikov. Vlastne som tam prišiel iba vytriezvieť. Neveril som, že by mi mohlo niečo fungovať. Skúšal som už predsa všetko, v rôznej intenzite, v rôznych kombináciách, rôzne časové obdobia. Nič nefungovalo.
Celý pobyt a všetky prednášky som sa veľmi sústredil a snažil sa nasať všetko v chabej viere, že sa stane nejaký zázrak. V posledný deň som hlavnému prednášajúcemu priznal presnú povahu svojho problému. Povedal som mu, že som ešte na dojazdoch, že neviem prestať brať drogy a že sú veci v sexuálnej oblasti, ktoré by som nikdy a za žiadnych okolností nedokázal povedať inej ľudskej bytosti.
Po skončení akcie ma tento človek zobral k svojmu známemu, kde som dostal bielu knihu Anonymných sexholikov a kartičku s modlitbami. Bolo mi doporučené, aby som sa tie modlitby začal modlil pri každej cigarete, aby sa mi z toho stal nový zvyk. V ten deň som sa znova nafetoval. Úplne porazený a bezradný som si povedal, že skúsim tie modlitby, veď nemám už čo stratiť. Modlil som sa a ostával som triezvy. Deň po dni. Zhruba po týždni som dostal strach, že by som mohol znova spadnúť do závislosti, ak nezačnem robiť viac. A tak som si začal čítať bielu knihu a prišiel som na prvý míting.
Nad drogami a alkoholom som bol nepochybne bezmocný. Avšak bol som presvedčený, že masturbáciu, pornografiu a všetky tie choré acting-outy, ktorým som sa tak dlho oddával, predsa nemusím robiť, keď sa zapriem a vydržím dostatočne dlho. Vlastnou silou vôle som vydržal byť triezvy necelý mesiac a znova som do toho padol. Tak som skúsil meditácie. Vydržal som tri týždne a keď prišla žiadostivosť nedokázal som jej odolávať viac než pár hodín. Nakoniec som si pustil pornografiu a znova kompulzívne masturboval.
Našiel som si teda sponzora v SA a začal som pracovať na krokoch. Snažil som sa pridržiavať doporučení spoločenstva typu: zavolaj niekomu keď príde žiadostivosť, prečítaj si 2 strany z SA literatúry každý deň, choď aspoň na 3 mítingy týždenne, rob službu, atď…
Po troch týždňoch triezvosti prišli šialené návaly žiadostivosti a spomienky na moje predchádzajúce acting-outy. Veľmi som si chcel zapnúť transgender pornografiu a stratiť sa v tej rozkoši a vzrušení. Bol som z toho úplne mimo, tieto myšlienky mi vírili v hlave po celý deň, a vždy, keď som ich vyzdieľal niektorému z členov, prišli ďalšie. Nedokázal som sa vôbec sústrediť na prácu, bol som pohltený obrazmi v hlave, túžbou a v mojom vnútri horela žiadostivosť. Vydržal som odolávať tri dni. Štvrtý deň ráno, hneď ako som otvoril oči prišli predstavy, fantázie a ja som mal erekciu. Vyčerpaný z neustálych útokov som zaváhal. Chcel som podľahnúť. Miesto toho som však zdvihol mobil a s vypätím posledných síl som zavolal jednému členovi z SA. Nedovolal som sa. Vedel som, že mám volať ďalšiemu a ďalšiemu, až kým to neodíde. Miesto toho som však zamrzol, pozeral na mobil v ruke – asi príliš dlho, preto že som ho odložil, otvoril som počítač a sťahoval pornografiu, naplnil košík v e-shope sexuálnymi pomôckami a ženským sexi oblečením. Celé to trvalo niekoľko hodín. Bol som ako v tranze. Nevedel som prestať. Masturboval som asi 5x po sebe. Keď som skončil, cítil som príšernú prázdnotu, napadlo mi, že by som sa mohol ísť opiť, nafetovať alebo zabiť. To ma vydesilo. Stav v ktorom som bol, bol neznesiteľný. Tá prázdnota bola neznesiteľná. Vedel som, že ak sa vrátim k drogám a alkoholu, tak ma to už určite zabije. Všetko čo som si stiahol, som vymazal. Zrušil všetky kontá, všetky pomôcky na acting-out som zahodil. Zavolal som prednášajúcemu z onoho krokového workshopu a všetko som mu povedal. Došlo mi, že som nemal dosť ochoty, keď som odmietol zavolať ďalšiemu členovi po tom, ako mi ten prvý nezdvihol. Padol som na kolená a modlil som sa k Bohu, aby mi odpustil a pomohol. Ľahol som si do meditácie a zaspal.
Na druhý deň som vstal plný energie a elánu, akoby sa nič z toho nebolo ani stalo. Zaprisahal som sa, že keď príde znova žiadostivosť, aj keby ma lámala celý mesiac deň za dňom, ja sa budem neprestajne modliť o silu, vynášať svoje vnútro na svetlo v zdieľaniach s členmi a nepoľavím, kým to nepominie. A tak sa aj stalo. O necelý mesiac ma žiadostivosť prišla pokúšať s rovnakou intenzitou ako naposledy. Ale ja som nepoľavil. Po necelých 4 dňoch bol koniec a od vtedy sa to viac krát nezopakovalo.
Od masturbácie, pornografie a sexuálneho acting-outu som triezvy od 23. októbra, 2019.
Od alkoholu a drog od 23. mája, 2019.
Pracujem na 12. krokoch so sponzorom, robím službu, chodím na mítingy, cestujem po akciách spoločenstva doma i v zahraničí a kopec ďalších vecí z radosti a dobrej vôle. Preto že chcem, preto že ma to napĺňa, baví a posúva ďalej v uzdravovaní.
Podarilo sa mi prestať s fajčením, prestal som nadávať, prejedať sa sladkým, prestal som čítať bulvár a sledovať televíziu. Zlepšili sa moje vzťahy s rodinou, s dcérou, v práci, začal som cvičiť, našiel som si nové koníčky, starám sa o seba, cestujem a som šťastný.
Prichádzajú aj ťažké obdobia, ale už pred nimi nemusím utekať. Nemusím s nimi bojovať a nerúcam sa pod ich váhou. Mám nové zázemie, nový život, nových priateľov a nástroje, ktoré mi pomáhajú vysporiadať sa s čímkoľvek na mojej ceste a správne sa pri tom rozhodovať. Po 11 rokoch mizérie konečne žijem zodpovedným a perspektívnym spôsobom života a netrúfam si ani hádať čo ma ešte čaká, ak budem deň po dni nasledovať cestu uzdravenia a napredovať po duchovnej línii.